
-
-
- Khuddakapāṭhapāḷi
- Dhammapadapāḷi
- Udānapāḷi
- Itivuttakapāḷi
- Suttanipātapāḷi
- Vimānavatthupāḷi
- Petavatthupāḷi
- Theragāthāpāḷi
- Therīgāthāpāḷi
- Therāpadānapāḷi
- Therīapadānapāḷi
- Buddhavaṃsapāḷi
- Cariyāpiṭakapāḷi
- Jātakapāḷi
- Jātakapāḷi
- Mahāniddesapāḷi
- Cūḷaniddesapāḷi
- Paṭisambhidāmaggapāḷi
- Nettipāḷi
- Peṭakopadesapāḷi
- Milindapañhapāḷi
-
18.1.3 Mahābodhijātaka
Paṇṇāsanipāta
Niḷinikāvagga
Mahābodhijātaka
124.
380 “Kiṃ nu daṇḍaṃ kimajinaṃ, |
kiṃ chattaṃ kimupāhanaṃ; |
Kimaṅkusañca pattañca, |
saṅghāṭiñcāpi brāhmaṇa; |
Taramānarūpohāsi, |
kiṃ nu patthayase disaṃ”. |
125.
381 “Dvādasetāni vassāni, |
vusitāni tavantike; |
Nābhijānāmi soṇena, |
piṅgalenābhikūjitaṃ. |
126.
382 Svāyaṃ dittova nadati, |
sukkadāṭhaṃ vidaṃsayaṃ; |
Tava sutvā sabhariyassa, |
vītasaddhassa maṃ pati”. |
127.
383 “Ahu esa kato doso, |
yathā bhāsasi brāhmaṇa; |
Esa bhiyyo pasīdāmi, |
vasa brāhmaṇa māgamā”. |
128.
384 “Sabbaseto pure āsi, |
tatopi sabalo ahu; |
Sabbalohitako dāni, |
kālo pakkamituṃ mama. |
129.
385 Abbhantaraṃ pure āsi, |
tato majjhe tato bahi; |
Purā niddhamanā hoti, |
sayameva vajāmahaṃ. |
130.
386 Vītasaddhaṃ na seveyya, |
udapānaṃvanodakaṃ; |
Sacepi naṃ anukhaṇe, |
vāri kaddamagandhikaṃ. |
131.
387 Pasannameva seveyya, |
appasannaṃ vivajjaye; |
Pasannaṃ payirupāseyya, |
rahadaṃ vudakatthiko. |
132.
388 Bhaje bhajantaṃ purisaṃ, |
abhajantaṃ na bhajjaye; |
Asappurisadhammo so, |
yo bhajantaṃ na bhajjati. |
133.
389 Yo bhajantaṃ na bhajati, |
sevamānaṃ na sevati; |
Sa ve manussapāpiṭṭho, |
migo sākhassito yathā. |
134.
390 Accābhikkhaṇasaṃsaggā, |
asamosaraṇena ca; |
Etena mittā jīranti, |
akāle yācanāya ca. |
135.
391 Tasmā nābhikkhaṇaṃ gacche, |
na ca gacche cirāciraṃ; |
Kālena yācaṃ yāceyya, |
evaṃ mittā na jīyare. |
136.
392 Aticiraṃ nivāsena, |
piyo bhavati appiyo; |
Āmanta kho taṃ gacchāma, |
purā te homa appiyā”. |
137.
393 “Evañce yācamānānaṃ, |
Añjaliṃ nāvabujjhasi; |
Paricārakānaṃ sataṃ, |
Vacanaṃ na karosi no; |
Evaṃ taṃ abhiyācāma, |
Puna kayirāsi pariyāyaṃ”. |
138.
394 “Evañce no viharataṃ, |
Antarāyo na hessati; |
Tuyhaṃ vāpi mahārāja, |
Mayhaṃ vā raṭṭhavaddhana; |
Appeva nāma passema, |
Ahorattānamaccaye. |
139.
395 Udīraṇā ce saṅgatyā, |
bhāvāya manuvattati; |
Akāmā akaraṇīyaṃ vā, |
karaṇīyaṃ vāpi kubbati; |
Akāmākaraṇīyamhi, |
kvidha pāpena lippati. |
140.
396 So ce attho ca dhammo ca, |
kalyāṇo na ca pāpako; |
Bhoto ce vacanaṃ saccaṃ, |
suhato vānaro mayā. |
141.
397 Attano ce hi vādassa, |
aparādhaṃ vijāniyā; |
Na maṃ tvaṃ garaheyyāsi, |
bhoto vādo hi tādiso. |
142.
398 Issaro sabbalokassa, |
sace kappeti jīvitaṃ; |
Iddhiṃ byasanabhāvañca, |
kammaṃ kalyāṇapāpakaṃ; |
Niddesakārī puriso, |
issaro tena lippati. |
143.
399 So ce attho ca dhammo ca, |
kalyāṇo na ca pāpako; |
Bhoto ce vacanaṃ saccaṃ, |
suhato vānaro mayā. |
144.
400 Attano ce hi vādassa, |
aparādhaṃ vijāniyā; |
Na maṃ tvaṃ garaheyyāsi, |
bhoto vādo hi tādiso. |
145.
401 Sace pubbekatahetu, |
sukhadukkhaṃ nigacchati; |
Porāṇakaṃ kataṃ pāpaṃ, |
tameso muccate iṇaṃ; |
Porāṇakaiṇamokkho, |
kvidha pāpena lippati. |
146.
402 So ce attho ca dhammo ca, |
kalyāṇo na ca pāpako; |
Bhoto ce vacanaṃ saccaṃ, |
suhato vānaro mayā. |
147.
403 Attano ce hi vādassa, |
aparādhaṃ vijāniyā; |
Na maṃ tvaṃ garaheyyāsi, |
bhoto vādo hi tādiso. |
148.
404 Catunnaṃyevupādāya, |
rūpaṃ sambhoti pāṇinaṃ; |
Yato ca rūpaṃ sambhoti, |
tatthevānupagacchati; |
Idheva jīvati jīvo, |
pecca pecca vinassati. |
149.
405 Ucchijjati ayaṃ loko, |
ye bālā ye ca paṇḍitā; |
Ucchijjamāne lokasmiṃ, |
kvidha pāpena lippati. |
150.
406 So ce attho ca dhammo ca, |
kalyāṇo na ca pāpako; |
Bhoto ce vacanaṃ saccaṃ, |
suhato vānaro mayā. |
151.
407 Attano ce hi vādassa, |
aparādhaṃ vijāniyā; |
Na maṃ tvaṃ garaheyyāsi, |
bhoto vādo hi tādiso. |
152.
408 Āhu khattavidā loke, |
bālā paṇḍitamānino; |
‘Mātaraṃ pitaraṃ haññe, |
atho jeṭṭhampi bhātaraṃ; |
Haneyya puttadāre ca, |
attho ce tādiso siyā’. |
153.
409 Yassa rukkhassa chāyāya, |
nisīdeyya sayeyya vā; |
Na tassa sākhaṃ bhañjeyya, |
mittadubbho hi pāpako. |
154.
410 Atha atthe samuppanne, |
samūlamapi abbahe; |
Attho me sambalenāpi, |
suhato vānaro mayā. |
155.
411 So ce attho ca dhammo ca, |
kalyāṇo na ca pāpako; |
Bhoto ce vacanaṃ saccaṃ, |
suhato vānaro mayā. |
156.
412 Attano ce hi vādassa, |
aparādhaṃ vijāniyā; |
Na maṃ tvaṃ garaheyyāsi, |
bhoto vādo hi tādiso. |
157.
413 Ahetuvādo puriso, |
yo ca issarakuttiko; |
Pubbekatī ca ucchedī, |
yo ca khattavido naro. |
158.
414 Ete asappurisā loke, |
bālā paṇḍitamānino; |
Kareyya tādiso pāpaṃ, |
atho aññampi kāraye; |
Asappurisasaṃsaggo, |
dukkhanto kaṭukudrayo. |
159.
415 Urabbharūpena vakassu pubbe, |
Asaṃkito ajayūthaṃ upeti; |
Hantvā uraṇiṃ ajikaṃ ajañca, |
Utrāsayitvā yena kāmaṃ paleti. |
160.
416 Tathāvidheke samaṇabrāhmaṇāse, |
Chadanaṃ katvā vañcayanti manusse; |
Anāsakā thaṇḍilaseyyakā ca, |
Rajojallaṃ ukkuṭikappadhānaṃ; |
Pariyāyabhattañca apānakattā, |
Pāpācārā arahanto vadānā. |
161.
417 Ete asappurisā loke, |
bālā paṇḍitamānino; |
Kareyya tādiso pāpaṃ, |
atho aññampi kāraye; |
Asappurisasaṃsaggo, |
dukkhanto kaṭukudrayo. |
162.
418 Yamāhu natthi vīriyanti, |
ahetuñca pavadanti ye; |
Parakāraṃ attakārañca, |
ye tucchaṃ samavaṇṇayuṃ. |
163.
419 Ete asappurisā loke, |
bālā paṇḍitamānino; |
Kareyya tādiso pāpaṃ, |
atho aññampi kāraye; |
Asappurisasaṃsaggo, |
dukkhanto kaṭukudrayo. |
164.
420 Sace hi vīriyaṃ nāssa, |
kammaṃ kalyāṇapāpakaṃ; |
Na bhare vaḍḍhakiṃ rājā, |
napi yantāni kāraye. |
165.
421 Yasmā ca vīriyaṃ atthi, |
kammaṃ kalyāṇapāpakaṃ; |
Tasmā yantāni kāreti, |
rājā bharati vaḍḍhakiṃ. |
166.
422 Yadi vassasataṃ devo, |
na vasse na himaṃ pate; |
Ucchijjeyya ayaṃ loko, |
vinasseyya ayaṃ pajā. |
167.
423 Yasmā ca vassatī devo, |
himañcānuphusāyati; |
Tasmā sassāni paccanti, |
raṭṭhañca pālite ciraṃ. |
168.
424 Gavañce taramānānaṃ, |
jimhaṃ gacchati puṅgavo; |
Sabbā tā jimhaṃ gacchanti, |
nette jimhaṃ gate sati. |
169.
425 Evameva manussesu, |
yo hoti seṭṭhasammato; |
So ce adhammaṃ carati, |
pageva itarā pajā; |
Sabbaṃ raṭṭhaṃ dukhaṃ seti, |
rājā ce hoti adhammiko. |
170.
426 Gavañce taramānānaṃ, |
ujuṃ gacchati puṅgavo; |
Sabbā gāvī ujuṃ yanti, |
nette ujuṃ gate sati. |
171.
427 Evameva manussesu, |
yo hoti seṭṭhasammato; |
So sace dhammaṃ carati, |
pageva itarā pajā; |
Sabbaṃ raṭṭhaṃ sukhaṃ seti, |
rājā ce hoti dhammiko. |
172.
428 Mahārukkhassa phalino, |
āmaṃ chindati yo phalaṃ; |
Rasañcassa na jānāti, |
bījañcassa vinassati. |
173.
429 Mahārukkhūpamaṃ raṭṭhaṃ, |
adhammena pasāsati; |
Rasañcassa na jānāti, |
raṭṭhañcassa vinassati. |
174.
430 Mahārukkhassa phalino, |
pakkaṃ chindati yo phalaṃ; |
Rasañcassa vijānāti, |
bījañcassa na nassati. |
175.
431 Mahārukkhūpamaṃ raṭṭhaṃ, |
dhammena yo pasāsati; |
Rasañcassa vijānāti, |
raṭṭhañcassa na nassati. |
176.
432 Yo ca rājā janapadaṃ, |
adhammena pasāsati; |
Sabbosadhīhi so rājā, |
viruddho hoti khattiyo. |
177.
433 Tatheva negame hiṃsaṃ, |
ye yuttā kayavikkaye; |
Ojadānabalīkāre, |
sa kosena virujjhati. |
178.
434 Pahāravarakhettaññū, |
saṅgāme katanissame; |
Ussite hiṃsayaṃ rājā, |
sa balena virujjhati. |
179.
435 Tatheva isayo hiṃsaṃ, |
saññate brahmacārino; |
Adhammacārī khattiyo, |
so saggena virujjhati. |
180.
436 Yo ca rājā adhammaṭṭho, |
bhariyaṃ hanti adūsikaṃ; |
Luddaṃ pasavate ṭhānaṃ, |
puttehi ca virujjhati. |
181.
437 Dhammaṃ care jānapade, |
negamesu balesu ca; |
Isayo ca na hiṃseyya, |
puttadāre samaṃ care. |
182.
438 Sa tādiso bhūmipati, |
Raṭṭhapālo akodhano; |
Sapatte sampakampeti, |
Indova asurādhipo”ti. (3401) |
439 Mahābodhijātakaṃ tatiyaṃ.
440 Paṇṇāsanipātaṃ niṭṭhitaṃ.
441 Tassuddānaṃ
442 Saniḷīnikamavhayano paṭhamo, |
Dutiyo pana saummadantivaro; |
Tatiyo pana bodhisirīvhayano, |
Kathitā pana tīṇi jinena subhāti. |